Globálna ekonomika 2023

Svet sa musí vyhnúť fragmentácii

Teraz je pre globálnu ekonomiku mimoriadne náročné obdobie, pričom sa očakáva, že v roku 2023 sa výhľad zhorší.

Tri silné sily brzdia globálnu ekonomiku: konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, potreba sprísniť menovú politiku uprostred krízy životných nákladov a pretrvávajúcich a rozširujúcich sa inflačných tlakov a spomalenie čínskej ekonomiky.

Počas výročných stretnutí Medzinárodného menového fondu v októbri sme predpokladali spomalenie globálneho rastu zo 6,0 percenta v minulom roku na 3,2 percenta v tomto roku.A na rok 2023 sme znížili našu predpoveď na 2,7 percenta – o 0,2 percentuálneho bodu menej, ako sa predpokladalo niekoľko mesiacov predtým v júli.

Očakávame, že globálne spomalenie bude mať široký základ, pričom krajiny, na ktorých sa podieľa jedna tretina globálnej ekonomiky, tento alebo budúci rok klesnú.Tri najväčšie ekonomiky: Spojené štáty americké, Čína a eurozóna budú naďalej stagnovať.

Existuje šanca jedna ku štyrom, že globálny rast by v budúcom roku mohol klesnúť pod 2 percentá, čo je historické minimum.Stručne povedané, to najhoršie ešte len príde a očakáva sa, že niektoré veľké ekonomiky, ako napríklad Nemecko, v budúcom roku vstúpia do recesie.

Poďme sa pozrieť na najväčšie svetové ekonomiky:

V Spojených štátoch znamená sprísnenie menových a finančných podmienok rast v roku 2023 približne o 1 %.

V Číne sme znížili prognózu rastu na budúci rok na 4,4 percenta v dôsledku slabnúceho sektora nehnuteľností a slabšieho globálneho dopytu.

V eurozóne si energetická kríza spôsobená rusko-ukrajinským konfliktom vyberá veľkú daň a znižuje našu prognózu rastu na rok 2023 na 0,5 percenta.

Takmer všade spôsobujú rýchlo rastúce ceny, najmä ceny potravín a energií, vážne ťažkosti zraniteľným domácnostiam.

Napriek spomaleniu sú inflačné tlaky rozsiahlejšie a trvalejšie, než sa očakávalo.Očakáva sa, že globálna inflácia v súčasnosti dosiahne vrchol na úrovni 9,5 percenta v roku 2022 a potom sa do roku 2024 spomalí na 4,1 percenta. Inflácia sa rozširuje aj mimo oblasti potravín a energií.

Vyhliadky by sa mohli ešte zhoršiť a politické kompromisy sa stali akútne náročnými.Tu sú štyri hlavné riziká:

Riziko nesprávnej kalibrácie menovej, fiškálnej alebo finančnej politiky prudko vzrástlo v čase vysokej neistoty.

Nepokoje na finančných trhoch by mohli spôsobiť zhoršenie globálnych finančných podmienok a ďalšie posilnenie amerického dolára.

Inflácia by sa opäť mohla ukázať ako trvalejšia, najmä ak trhy práce zostanú mimoriadne napäté.

Napokon, nepriateľstvo na Ukrajine stále zúri.Ďalšia eskalácia by prehĺbila krízu energetickej a potravinovej bezpečnosti.

Rastúce cenové tlaky zostávajú najbezprostrednejšou hrozbou pre súčasnú a budúcu prosperitu, pretože stláčajú reálne príjmy a podkopávajú makroekonomickú stabilitu.Centrálne banky sa teraz zameriavajú na obnovenie cenovej stability a tempo sprísňovania sa výrazne zrýchlilo.

V prípade potreby by finančná politika mala zabezpečiť, aby trhy zostali stabilné.Centrálne banky na celom svete však musia držať pevnú ruku a menová politika sa pevne zameriava na krotenie inflácie.

Veľkou výzvou je aj sila amerického dolára.Dolár je teraz najsilnejší od začiatku 21. storočia.Zatiaľ sa zdá, že tento nárast je väčšinou poháňaný základnými silami, ako je sprísňovanie menovej politiky v USA a energetická kríza.

Vhodnou reakciou je nakalibrovať menovú politiku na udržanie cenovej stability a zároveň nechať prispôsobovať výmenné kurzy, čím sa ušetria cenné devízové ​​rezervy pre prípad, že by sa finančné podmienky skutočne zhoršili.

Keďže globálna ekonomika smeruje do búrlivých vôd, teraz je čas, aby tvorcovia politiky rozvíjajúcich sa trhov zablokovali prielezy.

Energia, ktorá ovládne výhľad Európy

Vyhliadky na budúci rok vyzerajú dosť pochmúrne.Vidíme, že HDP eurozóny sa v roku 2023 zníži o 0,1 percenta, čo je mierne pod konsenzom.

Úspešný pokles dopytu po energii – podporovaný sezónne teplým počasím – a úroveň skladovania plynu na úrovni takmer 100 percent však znižuje riziko prísunu energie počas tejto zimy.

Do polovice roka by sa situácia mala zlepšiť, keďže klesajúca inflácia umožňuje rast reálnych príjmov a oživenie v priemyselnom sektore.Keďže však do Európy budúci rok nepotečie takmer žiadny ruský plynovodný plyn, kontinent bude musieť nahradiť všetky stratené dodávky energie.

Makropríbeh z roku 2023 bude teda do značnej miery diktovaný energiou.Zlepšené vyhliadky na výrobu jadrovej a vodnej energie v kombinácii s trvalým stupňom úspor energie a nahradzovaním paliva plynom znamenajú, že Európa by mohla odstúpiť od ruského plynu bez toho, aby utrpela hlbokú hospodársku krízu.

Očakávame, že inflácia bude v roku 2023 nižšia, aj keď predĺžené obdobie vysokých cien v tomto roku predstavuje väčšie riziko vyššej inflácie.

A vzhľadom na takmer úplný koniec dovozu ruského plynu by európske úsilie o doplnenie zásob mohlo v roku 2023 zvýšiť ceny plynu.

Obraz jadrovej inflácie vyzerá menej priaznivo ako hlavný údaj a očakávame, že v roku 2023 bude opäť vysoká, v priemere 3,7 percenta.Správanie jadrovej inflácie bude ovplyvňovať silný dezinflačný trend pochádzajúci z tovarov a oveľa výraznejšia dynamika cien služieb.

Inflácia neenergetických tovarov je v súčasnosti vysoká v dôsledku posunu dopytu, pretrvávajúcich problémov s ponukou a premietnutia nákladov na energiu.

Pokles globálnych cien komodít, uvoľnenie napätia v dodávateľskom reťazci a vysoké úrovne pomeru zásob k objednávkam však naznačujú, že obrat je bezprostredný.

So službami, ktoré predstavujú dve tretiny jadra a viac ako 40 percent celkovej inflácie, to je miesto, kde bude v roku 2023 skutočné bojisko o infláciu.